Prvá polovica
Tenorové árie pre nováčikov
Operné árie uvedené na sorrentskom koncerte, pre nováčikov: príbehy za Vesti la giubba, E lucevan le stelle a Nessun dorma.
Rezervujte si miesta ↗Árie v skratke
Ária je sólové číslo prevzaté z opery alebo podobného scénického diela. Koncert ich spája niekoľko za sebou, aby ste na jednom posedení počuli vrcholy rôznych opier bez dejových súvislostí, ktoré ich spájajú. Tenor, najvyšší z bežných mužských hlasov, má mnohé z tých najslávnejších, a preto tenorové trio dokáže naplniť program samými áriami. Každá skladba nižšie je spievaná v taliančine a každá stojí samostatne. Opera používa aj recitatív, rečovo blízke pasáže, ktoré nesú dej medzi áriami; koncert ich vynecháva a zachováva melódie.
Vesti la giubba
Pochádza z opery Pagliacci od Ruggera Leoncavalla, ktorá mala premiéru v roku 1892. Spevák stvárňuje Cania, potulného komedianta, ktorý sa práve dozvedel o nevere svojej ženy, no napriek tomu musí obliecť klaunský kostým a vystúpiť. Ária je obrazom tragického klauna, navonok sa smejúceho, vnútri plačúceho. Názov znamená obliecť si kostým a anglická verzia sa často nazýva On with the Motley. Carusove nahrávky z rokov 1902, 1904 a 1907 patrili k najpredávanejším platniam éry 78 otáčok.
E lucevan le stelle
Patrí k opere Tosca Giacoma Pucciniho, ktorá prvýkrát zaznela v rímskom Teatro Costanzi 14. januára 1900, o deň neskôr, než sa plánovalo, pre obavy z nepokojov. V poslednom dejstve je maliar Cavaradossi vo väzení a zostáva mu hodina života. Požiada, aby mohol napísať list Tosce, no potom ho zaplavia spomienky a list sa zmení na áriu: a hviezdy žiarili. Je to jedna z dvoch slávnych árií opery, popri Toskinom Vissi d'arte.
La donna è mobile
Je to pieseň vojvodu z Mantovy vo Verdiho Rigolettovi, ktorý mal premiéru v benátskom La Fenice 11. marca 1851 s Raffaelom Miratem v úlohe vojvodu. Názov znamená žena je nestála. Verdi ju pred spevákmi a orchestrom tajil až do niekoľkých hodín pred premiérou a zakázal jej pískanie; vraj už na druhý deň ráno si ju ľudia spievali na uliciach. Trvá len dve až tri minúty, a preto je obľúbeným kúskom tenoristov.
Nessun dorma
Pochádza z posledného dejstva Pucciniho Turandot, ktorá zostala nedokončená po jeho smrti v roku 1924, dokončil ju Franco Alfano a premiéru mala 25. apríla 1926. Spieva ju princ Calaf a hovorí nech nikto nespí. Rozlúštil princeznine tri hádanky a ona ho môže dať popraviť, ak do úsvitu uhádne jeho meno, takže očakáva, že do rána zvíťazí. Luciano Pavarotti ju po jej predvedení na majstrovstvách sveta v roku 1990 preslávil ďaleko za hranicami opernej scény a neskôr sa objavila na najpredávanejšej klasickej nahrávke všetkých čias.
Orchestrálna vsuvka
Programy tohto druhu koncertov niekedy zahŕňajú inštrumentálnu skladbu a Intermezzo z Cavallerie rusticana Pietra Mascagniho je jednou z tých, ktoré dostali meno podľa sorrentského koncertu. Opera mala premiéru 17. mája 1890 v Teatro Costanzi v Ríme. Od roku 1893 sa často uvádza spolu s Pagliacci ako dvojprogram, dvojica prezývaná Cav and Pag, takže prvá polovica koncertu potichu odzrkadľuje slávny večer v opere.
Granada a ďalšie menované skladby
Granada od mexického skladateľa Agustína Laru pochádza z roku 1932 a je o španielskom meste; je to typická skladba Josého Carrerasa a bola jedinou piesňou, ktorú všetci traja pôvodní Traja tenori spievali sólovo na rôznych koncertoch. Nel blu dipinto di blu a Con te partirò sú neskoršie piesne, spájané s Domenicom Modugnom a Andreom Bocellim. Program ich môže zaradiť vedľa vyššie uvedených árií a obe sú slávne: Nel blu dipinto di blu, známa ako Volare, vyhrala Sanremo v roku 1958 a na Eurovízii skončila tretia, a Con te partirò prvýkrát zaspieval Bocelli na Sanreme v roku 1995.
Zdroje